Tatry

Pohorie: Tatry
Dátum a čas odchodu: 29. 08. 2018 o 05:00
Dátum príchodu: 01. 09. 2018
Miesto odchodu: AS Šurany

Táto akcia sa koná s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Tatry – najvyšší masív celých Karpát rozprestierajú sa na hraniciach medzi Slovenskom a Poľskom. Zaberajú plochu 785 km, z čoho 610 km leží na slovenskej strane a 175 km na poľskej. Charakteristické sú predovšetkým svojimi strmými štítmi, vežami a strmými skalnými stenami.

Najvyšším vrchom je Gerlach 2655 m. O niečo nižšie sú Západné Tatry, ktoré už na pohľad majú prístupnejšie hrebene a sú prevažne hôľnaté. Najmenšou časťou sú Belianske Tatry, budované prevažne dolomitmi a vápencami. Osobitosťou je rázovitá obec Ždiar 985 m, ležiaca medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Veľká, asi 5 km dlhá laznícka obec pri ceste Slobody, roztrúsená v ždiarskom údolí. Jej vznik je datovaný z roku 1590. Uchovalo sa tu niekoľko dreveníc v pôvodnej ľudovej architektúre – charakteristické trojpriestorové domy, ktoré spolu s hospodárskymi stavbami vytvárajú uzavreté dvory.

1.deň: Pohorie – Západné Tatry. Čaká nás túra v západnej časti pohoria. Najvyšším vrchom je Bystrá 2248 m. Začíname od horárne Biela skala 820 m červenou značkou, ktorá strmo stúpa najprv vysokým lesom až na výrazný hrebeň pod skalným masívom Bielej skaly 1316 m. Je to prvý vrchol pohoria, asi 2 km dlhý hrebeň bizarne tvarovaných vápencových skál prerušovaných trávnatými poliankami a tvorí začiatok hlavného hrebeňa. Chodník stúpa hrebeňom pomedzi kosodrevinu. V spleti skalných romantických veží skalného mesta vystúpime až na skalný vrchol Sivého vrchu 1805 m. Považuje sa za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Poskytuje krásny kruhový rozhľad na Liptov, Oravu, Západné Tatry, Chočské vrchy, Malú a Veľkú Fatru , Nízke Tatry a Liptovskú Maru. Z vrcholu pokračujeme zostupom po červenej značke a exponovanú časť hrebeňa nám uľahčuje súbor reťazí, ktoré vedú popod strmý zráz severnej strany, až sa dostaneme do sedla Pálenica 1573 m. Tu opustíme červenú značku a po žltej značke so súvislým porastom kosodreviny zostúpime nad hornú hranicu lesa a cez Kozinec 1462 m a zadné Košariská, čo je horská lúka s čučoriedkami. Strmo zostupujeme cez Ostrý grúň 1216 m a popri Pribižskom potoku cez chatovú osadu prídeme do Zuberca 762 m.

Časy: Horáreň 820 m, – Biela skala 1316 m 1,30 hod. – Sivý vrch 1805 m, 3,00 hod. – sedlo Pálenica 1573 m, 3,30 hod. – Kozinec 1462 m – Ostrý grúň 1216 m – Zuberec 6,15 hod.

2. deň: Na poľskom území leží síce menšia časť Tatier, ale o to zaujímavejšia. Severné svahy hlavného hrebeňa sú poznačené ľadovcovou činnosťou. Dlhé doliny sú charakteru vápencových tiesňav s krasovým reliéfom, ako i veľkou plochou lesov na návršiach, nazývaných Regle. Na podhorí leží mesto Zakopané. Z hlavného hrebeňa sa tiahnu smerom na sever dlhé rázsochy oddelené hlbokými a dlhými dolinami. Najvyšším vrchom Poľska sú hraničné Rysy 2499 m. Vychádzame zo Zakopaného 838 m cestou do Kužnic , k údolnej stanici lanovky idúcej na Kasprowy Wierch. Na túry sa vyberá vstupné! Od stanice vychádzame modrou značkou na lúčnaté Kalatówki a vchádzame do lesa. Stúpame nahor popri potoku Kondratowou dolinou na Schronisko na Hali Kondratowej. Chodník odtiaľto strmo stúpa žľabom v pásme kosodreviny a niekoľkými serpentínami vychádzame dolinou Malego Szerokiego do sedla Kondracka Przelecz 1725 m, kde sa stretávame so žltou značkou. Výstup vedie spočiatku po hrebeni, neskôr exponovaným terénom po skalách zabezpečenými vytesanými stupmi , skobami a reťazami vystúpime až na vrchol Giewontu 1895 m, k 15 m vysokému kovovému krížu, ktorý dobre vidieť zo Zakopaného. Naskytnú sa nám kruhové výhľady. Z vrcholu sa vraciame kúsok späť , kde sa napojíme na červenú značku a po skalách južného hrebeňa Giewontu, ktorý obchádzame po terasách, zostupujeme na nevýrazný vrch Grzybowiec a na Przelec v Grzybowcu. Odtiaľ spolu s čiernou značkou ideme na Poľanu Strazyska /je tu možnosť odbočiť žltou značkou na Siklawicu – trvá to 10 minút a vrátiť sa späť/, kde opustíme čiernu značku a dolinou Strazyska popri horárni lesniczówka a Ksiežy Las do Zakopaného.

Časy: Zakopané 838 m, – Kužnice 974 m, 0,20 hod. – Poľana Katalówki 0,40 hod. – Schronisko na Hali Kondratowej 1,30 hod. – Przelecz Kondracka 2,45 hod. – Giewont 1895 m, 3,15 hod. – Przelecz Grzybowcu 1311 m, 4,15 hod. – Strazyska Poľana 4,45 hod. – Dolina Straziska – Skiezy Las 5,20 hod.

3. deň: Začíname v Bielej Vode 925 m žltou turistickou značkou. Širokou lesnou cestou dolinou Kežmarskej Bielej vody stúpame mierne hore. Onedlho prídeme k Šalviovému prameňu 1100 m. Pokračujeme hore kamenistou cestou, ktorá vyššie prechádza serpentínami do kosodrevinového pásma. V závere, skoro bez stúpania prídeme k Brnčalovej chate pri Zelenom plese 1551 m. Známa útulňa pod stenami Kežmarského štítu, známa ako Brnčalka. Za päť zimných mesiacov tu vôbec nesvieti slnko. Od chaty hneď prudko stúpame hore úzkym chodníkom v hustej kosodrevine a skalnými stupňami naberáme výšku. V skalnato-trávnatom teréne dosiahneme breh Červeného plesa 1811 m. Pleso obchádzame a začíname vystupovať úbočím Jastrabej veže až do záveru doliny. Tu vpravo traverzom popod Kolové sedlo, serpentínami po reťaziach cez viaceré žľaby vystúpime na Jahňací štít 2230 m – z vrcholu pekný výhľad. Návrat tou istou cestou späť alebo od Zeleného plesa červenou značkou na Veľké Biele pleso 1615 m a odtiaľ zelenou značkou k chate Plesnivec 1241 m a cez Šumivý prameň do Tatranskej Kotliny 760 m.

Časy: – Biela voda 915 m – Šalviový prameň 1,00 hod. – chata pri Zelenom plese 1551 m, 3,00 hod. – Jahňací štít 2230 m, 5,00 hod. – Chata pri Zelenom plese 6,40 hod. – Šalviový prameň 8,20 hod. – Biela voda 9,10 hod. alebo Chata pri Zelenom plese 6,40 hod – Veľké Biele pleso 7,10 hod. 1615 m, – chata Plesnivec 1290 m, 8,30 hod. – Šumivý prameň 857 m, 9,20 hod. – Tatranská Kotlina 760 m, 9,50 hod.

4. deň: Pohorie – Spišská Magura. Čaká nás chodník korunami stromov Bachledka, ktorý sa nachádza na hrebeni Spišskej Magury, hranici Pieninského a Tatranského národného parku. Pôjdeme pešou túrou z Bachledovej doliny 40 minút. Trasa je dlhá viac ako 1234 m a zavedie nás do výšky 24 m. Terasa je vo výške 32 m.

Ubytovanie: http://www.penzionjanosik.sk/

fotogaléria