Tlstá 2015

Pohorie: Veľká Fatra Termín: 18. 4. 2015 Odchod: 6.00 hod.

Veľká Fatra je rozsiahle, horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, súvislými lesmi, rozsiahlym hôľnym pásmom, dlhými dolinami a najväčším náleziskom tisu obyčajného. Pohorie, ako celok má výrazný vysoký hlavný hrebeň, ktorý je v úseku Krížna – Ploská jednotný a ďalej sa vetví na dve približne rovnako dlhé rázsochy. Od Ploskej až po Kútnikov kopec je to liptovská vetva, vykazuje až po Šiprúň z veľkej časti hôľny hrebeň. Naproti tomu, turčiansku vetvu ukončuje zalesnený masív Kopy, ktorý priamo spadá do hladiny vodnej nádrže Váhu – Krpeľany. Tieto dva hrebene uzavierajú 27 km dlhú Ľubochniansku dolinu. Najvyšším vrchom je Ostredok 1592 m. Za jednu z najkrajších dolín Veľkej Fatry je Gaderská dolina. Bránou do doliny je dedina Blatnica. V hornej časti sa Gaderská dolina rozdeľuje na dve vetvy. Vľavo Dedošová, ktorá prechádza do hôľneho pásma Krížnej a vpravo zase Vlkanová – zvaná Selenec. Z rozoklaných dolomitových skál vyniká skalné mesto veží a a dolinu uzatvára pralesový temný kút Padva – raj medveďov so šumiacimi vodopádmi. Asi 20 minút od chatovej osady na bralnatom , smrekmi zarastenom hrebeni vyčnievajú zrúcaniny hradu Blatnica. Túru začíname za chatovou osadou. Modrou značkou odbočíme vpravo, po mostíku prejdeme cez potok /chodníkom Janka Bojmíra/ do doliny Konský dol. Spočiatku štrkovou cestou, potom výstupom lesom prídeme do rozšírenej, kotlovitej časti, ohraničenej strmými bralami Muráňov. Pripojíme sa na žltú značku, ktorou pokračujeme stúpajúcim úsekom až do sedielka pod vrcholom Ostrej. Tu vystúpime neznačkovaným chodníkom po skalách a cez okno vyjdeme na vrchol Ostrého 1247 m. Z vrcholu je nádherný pohľad na celú Turčiansku kotlinu. Zostúpime späť do sedielka a pokračujeme zelenou značkou, spočiatku spolu zo žltou na východný vrchol Ostrej. Tu odbočíme vľavo a schádzame pomedzi bralá, držiac sa výraznejšieho chrbta spojovacieho hrebeňa medzi Ostrou a Tlstou. Hrebeň stále stúpa. Je pomerne široký, riedko porastený s občasnými výhľadmi. Po ňom dosiahneme najvyšší bod túry – Lubenú 1414 m. Odtiaľ, mierne zvažujúcim chrbtom zídeme k hlavnému výhľadovému miestu Tlstej 1374 m. Je to mohutný rozložitý vrch, jeden z najcharakteristickejších vrchov Slovenska. Bralnatý reliéf budovaný vápencovými súvrstviami, stupňovito zložený vodorovnými terasami. Pozoruhodná je vrcholová plošina. V masíve je viacero jaskýň. Z vrcholu zostupujeme modrou značkou . Les redne a strieda sa s lúkami. Serpentínami zostupujeme po strmo klesajúcom chrbte. Za pomoci reťazí schádzame strmým, sutinovým svahom s riedkym lesom popod portál k jaskyni Mažarná. Dlhá je asi 150 m. V zadných častiach je pozoruhodná výzdoba stĺpových stalagnátov. Treba si zobrať baterku. Od jaskyne strmo klesáme a až pod zrúcaninami Blatnického hradu sa napojíme na cestu vedúcu Gaderskou dolinou, po ktorej zídeme do chatovej osady.

Časy: Chatová osada – Konský dol – Muráň 1,45 hod. –Ostrá 1247 m, 2,35 hod. – Bagľov kopec 1280 m, – Ľubená 1414 m – Tlstá 1374 m, 4,00 hod, – jaskyňa Mažarná 5,00 hod. – ústie Vápennej doliny 5,40 hod. – Gaderská dolina – chatová osada 6.00 hod. Bonus: Blatnický hrad.

Reportáž z akcie:
Potulky po bralnej Fatre

V sobotu, 18. apríla 2015 sa Klub turistov Šurany vybral do národného parku Veľká Fatra. Túru sme začínali za obcou Blatnica, ktorá je vstupnou bránou do Gadera. Gader je najkrajšia, alebo jedna z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Hneď za chatovou osadou sme odbočili cez potok chodníkom Janka Bojmíra do doliny Konský dol. Je to krasová tiesňovitá dolina so skalnými útvarmi. Spočiatku sa išlo štrkovou cestou suchým dnom doliny. Vpravo sa objavili strmé steny Ostrej. Neskôr nasledoval strmý výstup zalesneným svahom popod skalné steny Muráňov, až do sedla Ostrej. Ďalej pokračoval náročný výstup po skalách, miestami zabezpečený reťazami až ku skalnému oknu, cez ktoré sme sa dostali na západný vrchol Ostrej 1247 m. Nemôžem uveriť , že by mohol byť vo Veľkej Fatre ešte krajší končiar. Z vrcholu sa naskytol pekný pohľad do Turčianskej kotliny, na susedný Drienok, Tlstú a v pozadí Flochovú. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy, urobili zopár záberov a nasledoval zostup späť do sedielka. Spojovacím hrebeňom sme sa dostali k hlavnému vrcholu Tlstej. Hrebeň stále stúpa, je pomerne široký, s občasnými výhľadmi. Miestami sme sa brodili snehom a kráčali zľadovateným chodníkom. Nakoniec nasledoval strmý výstup na skalnatý hrebeň cez Ľubenú 1414 m na mohutný, lúčnatý vrch – Tlstú 1375 m. Je to rozložitý vrch s charakteristickým bralnatým reliéfom tvoriacim terasy a bralné rady. Pozoruhodná je vrcholová trávnatá plošina. Naskytol sa nám otvorený kruhový výhľad na zasnežené hrebene Malej Fatry /pod nimi sa rozprestierala metropola Turca – Martin/ a na biele zasnežené vrchy Veľkej Fatry – Kľak, Lysec, Borišov, Ploskú a Krížnu. Po krátkom oddychu na vrchole Tlstej zostupujeme serpentínami po strmo klesajúcom, zľadovatenom chrbte. Ďalej za pomoci reťazí schádzame strmým, sutinovým svahom riedkym lesom popod portál k jaskyni Mažarná, ktorá je dlhá asi 130 m. Vyberáme baterky z ruksakov a vchádzame do útrob jaskyne. Po krátkej obhliadke jaskyne opäť strmo klesáme v hlbokom, šuchotavom lístí Vápennou dolinou. Po chvíľke sa nad vrcholcami stromov objavili zrúcaniny Blatnického hradu. Po krátkej návšteve hradu, ktorý sa nachádza na vápencovom výbežku hrebeňa Pekárovej pokračujeme popri potôčiku k rekreačnému areálu, kde sa naša túra končí. Z autobusu nasledujú ešte posledné pohľady na vrcholy Ostrej a Tlstej.

Nasledujúca turistická akcia nás zavedie na vrchol Chabenca v pohorí Nízkych Tatier.

Gabriel Jóžeffi