Tríbeč

Pohorie: Tríbeč
Dátum a čas odchodu: 17. 10. 2015 o 06:00
Dátum príchodu: 17. 10. 2015
Miesto odchodu: AS Šurany

Nevysoké pohorie, ktorého horský ráz zvýrazňujú hlboko zarezané doliny a značné výškové rozdiely. Tiahne sa od juhozápadu s dĺžkou asi 50 km a postupne sa rozširuje až na šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tríbeč 829 m.

Husté lesy pokrývajú hrebene i vrcholy, vyhliadkových bodov je tu málo. Vychádzame z obce Zlatno 340 m, je to obec na južných svahoch Tríbeča v kotlinke po oboch brehoch potoka Stránka. Zachovalo sa tu kráľovské povolenie na ryžovanie zlata z roku 1516. Ideme žltou značkou popri potoku k rázcestníku Pri obrázku, kde odbočíme vľavo a tvarovou značkou, ktorá nás zavedie na Čierny hrad 573 m. Vrch, so zvyškami zrúcaniny hradu, pravdepodobne postaveného koncom 13. storočia. Z Čierneho hradu sa vraciame kúsok späť po značke, ktorá sa skrúca vpravo, ale my pokračujeme rovno lesnou cestou bez značky cez Kamenné vráta 618 m, popod Kobyliu skalu, odkiaľ je len kúsok na zelenú hrebeňovku. Pokračujeme ďalej lesnou cestou popod hlavný hrebeň až sa napojíme na žltú značku a ideme vľavo, takmer do protismeru a vystúpime na Javorový vrch 731 m. Vrch je bez výhľadu, ale stačí kúsok si nadísť a otvorí sa výhľad až na Kľak. Z Javorového vrchu pokračujeme vľavo zelenou značkou po hrebeni na Kobyliu skalu – skupina skalných blokov charakteristického tvaru, ďalej na Mišov vrch 723 m, Medvedí vrch 719 m, Malý Tríbeč 769 m, do sedla pod Veľkým Tríbečom 772 m, kde sa pripojí aj červená značka a po hrebeni vystúpime na Veľký Tríbeč 829 m, najvyšší vrch pohoria. Tu opustíme zelenú značku a červenou značkou, strmým chodníkom zostupujeme do Babovej doliny. Za chvíľu križujeme asfaltovú cestu. Máme výhľady na zalesnené okolité svahy s dominantou zrúcanín hradu Gýmeš a pokračujeme k horárni Jedliny a prašnou cestou do obce Kostoľany pod Tríbečom 245 m. Obec je pomenovaná podľa kostolíka z 11. storočia, spomína sa už v roku 1113. Východná časť obce patrila zoborskému kláštoru, západná hradu Gýmeš. Nad obcou stojí románsky kostol sv. Juraja, národná kultúrna pamiatka, najstaršia celistvá zachovalá architektúra na Slovensku. Kostolík bol postavený v 11. storočí, s prístavbou v 13. stor. V interiéri sú zvyšky románskych a gotických nástenných malieb z 11. storočia a románska kamenná krstiteľnica.

Časy: Zlatno – Pri obrázku 0,30 hod. – Čierny hrad 1,05 hod. – Javorový vrch 2,05 hod. – Kobylia skala – Mišov vrch – Medvedí vrch 3,10 hod. – sedlo pod Veľkým Tríbečom 3,40 hod. – Veľký Tríbeč 829 m, 4,00 hod, – Babova dolina 4,55 hod. – horáreň Jedliny 5,20 hod. – Kostoľany pod Tríbečom 5,50 hod.

Prekonali sme rozmary počasia.
Október ponúka turistom spravidla tú najkrajšiu časť jesene. Dni sú ešte dostatočne dlhé a teplé a potulky pestro sfarbenou prírodou poskytujú pekné zážitky a spomienky. Takmer dva týždne pred plánovanou túrou nepretržite pršalo a pršalo. I napriek tomu sa členovia Klubu turistov Šurany nevzdali túry na Tríbeč, ktorá sa konala v sobotu 17. októbra. Tríbeč je nevysoké pohorie, ktoré vidieť aj zo Šurian a má horský ráz, ktorý zvýrazňujú hlboko zarezané doliny. Husté lesy pokrývajú hrebene i vrcholy. Vychádzali sme z obce Zlatno 340 m, nachádzajúcej sa na južných svahoch Tríbeča, na brehoch potoka Stráňka. Vykročili sme dolinou popri potoku k rázcestníku Pri obrázku. Tuná sme odbočili vľavo a tvarovou značkou za ustavičného dažďa sme v dlhom stúpaní ukrajovali kilometre po lesnej ceste plnej blata a vody. V tomto nečase dala túra každému poriadne zabrať. Asi po hodinovej chôdzi sme vystúpili na Čierny hrad 573 m, situovaný na zalesnenom vrchu, kde sa nachádzali už len zvyšky zrúcaniny hradu, postaveného pravdepodobne koncom 13. storočia. Z Čierneho hradu sme sa vrátili kúsok späť po značke a ďalej sme pokračovali neznačkovou lesnou cestou vedúcou popod hlavný hrebeň. Lesné ticho zrazu prerušoval siný hlasitý buchot. Spočiatku sme si mysleli, že sú to asi drevorubači, hoci okrem nás sme nikoho na túre nestretli. O chvíľu sa záhada vysvetlila. Pár metrov nad nami, z celej sily vrážali rohami do seba dva muflóny. Po nevšednom zážitku sme v hmle a daždi pokračovali ďalej, až sme sa napojili na žltú značku a nasledovalo stúpanie na vrchol Javorového vrchu 731 m. Vrcholy sú veľkým zážitkom, ktorý však nemožno získať bez námahy a v tomto prípade aj za dažďa a hmly. Nasledoval zápis do vrcholovej knihy a fotenie. Nakoľko sme boli celí premočení, časť turistov sa rozhodla ísť kratšou trasou cez sedlo pod Rakytou do Zlatna a zvyšná časť pokračovala cez Medvedí vrch 719 m, na Veľký Tríbeč 829 m, ktorý je najvyšším vrchom pohoria. Počasie sa umúdrilo, prestalo pršať a tak sme mohli po ceste lesom zbierať i huby. Na vrchole Tríbeču sme si krátko posedeli, urobili zápis do vrcholovej knihy a s dobrým pocitom, že sme zdolali najvyšší vrch pohoria sme červenou značkou, strmým chodníkom zostúpili do Babovej doliny. Na záver túry sa nám naskytli výhľady na okolité zalesnené svahy s dominantou zrúcanín hradu Gýmeš a na obec Kostoľany pod Tríbečom 245 m s románskym kostolom sv. Juraja. Je to národná kultúrna pamiatka, pochádzajúca z 11. storočia. Každé ročné obdobie má v sebe čosi jedinečné. Jesenný kraj sa halí do hmiel, v ktorom sfarbené stromy ožívajú ako rozprávková bytosť. A tak sa už tešíme na poslednú turistickú akciu v Štiavnických vrchoch.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria