Uhrovec

Pohorie: Strážovské vrchy Termín: 19.10.2013 Odchod: 6,00 hod.

Strážovské vrchy tvoria horský celok Fatransko-tatranskej oblasti na ploche obrovského rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou 70 km a šírkou 30 km medzi Žilinou, Prievidzou a Trenčínom. Najvyšší vrchol je Strážov 1213 m. Na rozdiel od iných pohorí nemajú ústredný chrbát. Sú rozdelené do niekoľkých menších povrchových celkov. Vápence a dolomity miestami tvoria celé horské skupiny a patria do povodia Váhu a Nitry. Obec Uhrovské Podhradie 340 m, sa spomína v roku 1481 ako possesio Podhradye. Obyvatelia boli poľnohospodári , pracovali v lesoch a pálili vápno. Z obce vyrážame zelenou značkou na hrad Uhrovec. Je to pomerne zachovaná zrúcanina na zalesnenom bralnom kopci vo výške 591 m. Pôvodne románsky hrad vznikol ako stredisko panstva v prvej polovici 13. storočia. Patrí medzi najstaršie zachované hradné architektúry na Slovensku. Ohraničovala ho hradba s trojuholníkovou vežou v jednom rohu, so vstupnou bránou v druhom uhle a s kaplnkou na nádvorí v treťom kúte. Jedným z jeho vlastníkov bol Matúš Čák Trenčiansky. Pevnosť v roku 1389 získal Stibor zo Stiboríc, ktorý severozápadnú časť nádvoria obohatil o nový gotický palác. Hrad, ktorý sa pre odľahlú polohu nikdy nedostal do centra väčších bojových akcií, po presídlení Zaiovcov do kaštieľa v Uhrovci dožíval svoju starobu a pomaly pustol. Z hradu pokračujeme zelenou značkou cez sedlo pod hradom k rázcestníku Pod Čihocom, kde sa napojíme na červenú značku a pokračujeme cez Kňažinové lúky k rázcestníku, kde opustíme zelenú značku a po červenej značke vystúpime na Rokoš 1010 m, vrch v hlavnom hrebeni Nitrických vrchov. Západne od vrcholu je pamätník uhrovským rodákom – Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi, postavený v roku 1968, neskoršie zničený a v roku 1996 znovu obnovený. Od pamätníka je pekný výhľad. Z vrcholu je sem červená odbočka. Z Rokoša zostupujeme červenou značkou cez Košútovu skalu 840 m do sedla Rázdelie 685 m, kde červenú značku opustíme a žltou značkou zostupujeme Suchou dolinou do Omastinej 340 m. Obec patrila uhrovskému panstvu. Písomne doložená v roku 1389. V jaskyni Vlčí dol sa našli kosti jaskynných medveďov. Priestory jaskyne trvale obývajú kolónie netopierov. Verejnosti nie je prístupná.

Časy: Uhrovské Podhradie 340 m, – hrad Uhrovec 591 m, – sedlo pod Uhrovským hradom 1,00 hod. – Pod Čihovcom 2,00 hod. – Kňažinove lúky 919 m, 2,15 hod. – sedlo Rokoš 3,35 hod. – Rokoš 1010 m, 3,50 hod. – Košútova skala 840 m, 4,25 hod. – sedlo Rázdelie 685 m, 4,40 hod. – Suchý struháč 5,30 hod. – Omastiná 340 m, – 6,30 hod.

A ako bolo???

„Jak tu milo, jak tu voľno…“ Oblak ustúpi a mesiac v splne presvetlí skoré sobotné ráno. Obloha na východe ružovie s prísľubom pekného jesenného dňa v Strážovských horách. Nečakane strmý svah na začiatku trasy prekvapí šurianskych turistov, je to náročná rozcvička v úvode pätnástich kilometrov. Z Uhrovského Podhradia prichádzame na Uhrovský hrad. Múry, čnejúce do neba, obklopujú malé nádvorie. Kastelán nám prezradí, že už 12 rokov prebiehajú rekonštrukčné práce. Hradu sa nedotkli turecké vpády, v porovnaní s inými podobnými stavbami je dobre zachovaný. Naše putovanie pokračuje v smere na východ a onedlho z vyhliadkových plošín objavujeme Rokoš. Vrch vysoký 1010 metrov a ústredný bod národnej prírodnej rezervácie s mimoriadnym spolužitím duba plstnatého a borovice sosny. Kráčame členitým terénom, rozhovory sa tratia v šuchote jesenného lístia. Najkrajší výhľad do diaľav nás čaká severovýchodným smerom: pod nami priehrada Nitrianske Rudno, prvá línia hôr Strážovská Magura, za ňou ukrytý Bojnický zámok, na obzore fatranské končiare, po pravej strane Grič pri Handlovej, masív Vtáčnika. Na Rokoši stretáme spriaznené duše trenčianskej turistickej skupiny. Po krátkom oddychu prejdeme podľa smerovníka k pamätníku slávnych rodákov dedinky spod Rokoša, z Uhrovca. Je to pamätník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Na tabuli sú verše z básne Ľudovíta Štúra: „Tu na týchto horách rodných, na výšinách na slobodných, jak tu milo, jak tu voľno, jak tu dobre, jak pokojno!“ 28.októbra uplynie 198 rokov od narodenia organizátora národného života, pre ktorého boli rodné hory útočiskom a miestom, bez dosahu starostí vonkajšieho sveta. Strmý zostup do Omastinej je ešte príležitosťou uložiť si do pamäti obrazy najrozličnejších farieb jesene. V samotnej dedinke nás čaká prekvapenie v podobe zaujímavej architektúry jednoduchých domov, kedysi poľnohospodárskych usadlostí. Dozvedáme sa, že začiatky dedinky súvisia s panovaním Matúša Čáka, ktorý sa snažil využiť menej kvalitnú pôdu a za jej obrábanie sľuboval odpustenie poddanských poplatkov. Dnes je v Omastinej len asi 20 stálych obyvateľov. Ale funguje tu projekt cezhraničnej spolupráce a na informačnej tabuli sme videli aj plagáty o voľbách do vyšších územných celkov. Penzión pri studničke je miestom, kde sa ešte dá osviežiť pred spiatočnou cestou autobusom. Začiatkom novembra nás čakajú Štiavnické vrchy.

fotogaléria