Vápeč

Termín: 17.3.2012

Bonus: Hrušov Od autobusu lesnou cestou stúpame lesom pod Skalkou okolo horárne Hrušov a pamätníka, lúkami k zrúcanine hradu Hrušov /488 m/. Hrad sa spomína od roku 1293, strážil obchodnú cez Skýcov. V roku 1347 sa ho zmocnil Matúš Čák. Hrad tvoril obalový múr oválneho pôdorysu, s vnútornou zástavbou okolo malého nádvoria. Začiatkom 14. storočia Hrušov posilnili vežou, zvonku napojenou na hradbu a pred pôvodným vstupom vybudovali malé predbránie. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 hrad spravovali kráľovskí kasteláni. Od roku 1387 bol v striedavej držbe viacerých šľachtických rodov a ich príslušníci ho postupne rozšírili o nové paláce v predhradí, ktoré Topoľčianskovci v 2. polovici 16. storočia zabezpečili na južnom nároží delovou baštou. V 17. storočí Hrušov získali Rákociovci a po porážke povstaleckých vojsk Františka II. Rákociho, v roku 1708 pri Trenčíne, aj tento hrad postihla demolácia cisárskou armádou. Časy: Zastávka pod Hrušovom – Hrušov 0,20 hod. – zastávka pod Hrušovom 0,35 hod.

Pohorie: Strážovské vrchy. Rozprestierajú sa na ploche obrovského rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou 70 km a šírkou 30 km medzi Žilinou, Prievidzou a Trenčínom. Nemajú ústredný chrbát a sú rozdelené do niekoľkých menších povrchových celkov. Najvyšší vrchol je Strážov /1213 m/. Pohorie patrí do povodia rieky Nitry a Váhu. Je bohaté na termálne vody – Trenčianske Teplice, Bojnice a Rajecké Teplice. Bučiny zaberajú najväčšiu plochu lesov. Z Homôľky pôjdeme po modrej turistickej značke po ceste okolo bývalej turistickej ubytovne, ďalej pod elektrickým vedením prejdeme cez lúku a vľavo v najvyššom mieste odbočíme doprava hore svahom. V bukovom lese vystúpime na hrebeň. Pokračujeme zvlneným terénom, listnatým lesom k prvej vyhliadke vľavo do doliny. Nasleduje krátky prudší zostup a vyjdeme z lesa na lúku, odkiaľ vidieť vrchol Vápeča. Po vstupe do lesa pokračujeme po lesnej ceste až vyjdeme na lúku, kde stojí drevený prístrešok s lavičkami a stolom. Za lúkou znovu vstúpime do lesa a zvlneným terénom pokračujeme do rázcestia Palúch. Tu sa pripája červená turistická značka prichádzajúca z obce Kopec. Ďalej pokračujeme strmým stúpaním spolu s červenou značkou bukovým lesom, ktorý sa postupne mení na borovicový, až sa dostaneme do odlesneného terénu, ktorý nám ponúka prvé výhľady. Keď prídeme do malého sedielka, budeme pokračovať po vrcholovej významovej značke na vrchol Vápeča, do výšky /956 m/. Vápeč je jeden z najkrajších a najatraktívnejších vrcholov v Strážovských vrchoch. Svojím tvarom a príkrymi vápencovými bralami sa podobá na Veľký Rozsutec, alebo Veľký Choč. Z vrcholu je krásny kruhový výhľad na okolité Strážovské vrchy, na Biele Karpaty, Vršatecké bradlá, Javorníky, Malý a Veľký Manín. V diaľke vidieť hrebene Malej a Veľkej Fatry, Vtáčnik, Veľký Tribeč a Inovec. Z vrcholu budeme zostupovať do sedla, v miernom klesaní obchádzame vrcholové bralá k smerovníku, kde končí žltá značka z Ilavy a pokračujeme strmým traverzom. Modrou značkou zostúpime do Hornej Poruby. Časy: Homôlka – sedlo Palúch 1,10 hod. – Vápeč 956 m, 1,20 hod. – Horná Poruba 2,20 hod.

fotogaléria