Vápenná

Pohorie: Malé Karpaty
Dátum a čas odchodu: 14. 02. 2015 o 07:00
Miesto odchodu: Autobusová stanica Šurany

Malé Karpaty sa rozprestierajú v západnej časti Slovenska a tiahnu sa z juhozápadu od Dunaja na severovýchod po Nové Mesto nad Váhom. Predstavujú nevysoké pohorie s najvyšším vrchom Záruby 767 m.

Bonus: Kláštor sv. Kataríny.

Cestou Vás zavedieme na miesto, kde sa rozprestieral dnes už zaniknutý františkánsky kláštor sv. Kataríny Alexandriskej. Miesto je známe pod menom Katarínka. Kláštor založila v roku 1618 šľachtická rodina Erdodyovcov. Ešte pred založením kláštora sa tu rozprestierala staršia kaplnka. Dnes možno na Katarínke obdivovať len ruiny barokového kláštora. Zachovala sa iba loď kostola s vežou asi 30 m vysokou. Začíname v obci Naháč 240 m, modro značenou turistickou trasou zájdeme k romantickej zrúcanine kostola a kláštora. Kláštor začal pustnúť koncom 18. Storočia.

Časy: Naháč – Kláštor sv. Kataríny 0,45 hod. – Naháč 1,30 hod.

Autobusom sa presunieme do obce Sološnica 219 m a vychádzame zelenou značkou popod Malý Roštún, kde sa k nám pripojí aj červená značka a spolu, za stáleho stúpania vyjdeme na tretí najvyšší vrch pohoria – Vápennú /Roštún/ 752 m. Je to výrazný, vápencový, bralnatý hrebeň. Na vrchole sa nachádza rozhľadňa. Z nej je pekný výhľad na Karpaty, Podunajskú pahorkatinu, Tríbeč a Považský Inovec. Z vrcholu pokračujeme červeno-zelenou značkou k rázcestníku Mesačná lúka 609 m, kde sa zelená odpája a pokračujeme červenou značkou na Uhliská, kde sa pripojí modrá značka. Štefánikovou magistrálou pokračujeme cez Klokoč 661 m, na Amonovu lúku. Tu opustíme červenú značku a modrou cez Báborskú 542 m, okolo Pohanskej 495 m, pokračujeme na Plavecký hrad 400 m. Zrúcanina hradu sa nachádza na okrajovom vápencovom vrchu, čnejúcom nad Záhorskou nížinou. Spomína sa v r. 1296 ako kráľovský pohraničný strážny hrad. Na začiatku 15. stor. Stibor zo Stiboríc pristavil nižšie položené predhradie so vstupnou vežou. Na začiatku 17. st. Balašovci dokončili premenu hradu na modernú renesančnú pevnosť. Hrad obsadený povstalcami Františka Rákociho v r. 1706 bol ťažko poškodený a jeho poslední majitelia Pálfiovci ho už neobnovili. Z hradu zostúpime do Plaveckého Podhradia

Časy: Sološnica – Malý Roštún 0,30 hod. – Vápenná 752 m, 1,45 hod. – Mesačná lúka 2,30 hod. – Uhliská 2,40 hod. – Klokoč – Amonova lúka 3,00 hod. – Báborská – Plavecký hrad 4,00 hod. – Plavecké Podhradie 256 m, 4,30 hod.

Vápenná preverila našu kondičku.

Bola sobota 14. február 2015, keď sa členovia Klubu turistov Šurany vybrali na prvú tohoročnú túru do Malých Karpát, pohoria s rozľahlými listnatými lesmi, lúkami a lesnými čistinami. Cestou sme sa zastavili v obci Naháč, odkiaľ sme si išli pozrieť dnes už zaniknutý františkánsky kláštor sv. Kataríny Alexandriskej, ktorý založila v roku 1618 šľachtická rodina Erdődyovcov. Miesto je známe pod menom Katarínka. Nasledovala príjemná prechádzka lesom po zľadovatenom snehu . V závere nasledoval strmší výstup, kde nám tesne pod kláštorom skrížilo cestu početné stádo diviakov prebehujúce iba pár krokov od nás. Prezreli sme si ruiny kláštora, z ktorého sa zachovala iba loď kostola s asi 30 m vysokou vežou. Pri kláštore sa nachádza aj skanzen bývalej lesnej železničky s pár vagónikmi neobvyklého rozchodu, iba 600 mm. Nasledovala spiatočná cesta do autobusu, ktorým sme sa presunuli do Sološnice, odkiaľ začínala naša ďalšia túra. Najprv kúsok dedinou, potom už v dosť strmom svahu brodiac sa asi po kolená v snehu. Bol krásny slnečný, ale mrazivý deň. Zima, ako prejav krásy, v ktorej sa ligot slnka z bledej oblohy znásobuje v zrkadlách žiariacich svahov. Cesty a chodníky sú dávno preč a tak nám ostáva len pozorne sledovať turistické značky. S pribúdajúcou výškou pribúdalo aj množstvo snehu a hlboké záveje. Čakal nás výstup na tretí najvyšší vrch pohoria Vápennú – Roštún 752 m. Námaha bola odmenená krásnym pohľadom do kráľovstva zimy. Na vrchole sa nachádza rozhľadňa, ale v silnom vetre sa málo komu chcelo na ňu vystúpiť. Po zhotovení vrcholových záberov nasledovalo opäť brodenie v snehu po úzkom, skalnatom hrebeni na Mesačnú lúku a ďalej cez Klokoč 661 m, Amonovu lúku a s nekonečne dlhou cestou až na Plavecký hrad. Zrúcanina hradu sa nachádza na okrajovom vápencovom vrchu čnejúcom nad Záhorskou nížinou. Spomína sa v r. 1296 ako kráľovský pohraničný strážny hrad. Unavení, ale šťastní po celodennom pochode v hlbokom snehu sme konečne zostúpili do Plaveckého Podhradia. Nasledujúca túra nás zavedie do susedného Maďarska, kde navštívime Vyšehradské vrchy s najvyšším vrcholom Dobogókő 700 m.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria