Vršatec

Pohorie: Biele Karpaty 10.10.2009 - odchod autobusu o 6.00 hod

Tvoria hraničný hrebeň medzi Moravou a Slovenskom. Od Skalice na východe po Lysú pod Makytou na západe merajú temer 80 km. Najväčšia šírka horstva nepresahuje 20 km, s najvyšším vrcholom Veľkou Javorinou 970 m. Horské lúky striedajú sa s rozsiahlymi prevažne listnatými lesmi. Hoci je to jedno z nevysokých pohorí Slovenska, oplýva nádhernými vyhliadkovými miestami ako Chmeľovou. Je tu hustá sieť dobre značených chodníkov. Severné svahy, zvažujúce sa na slovenskú stranu sú strmšie a romantickejšie. Zvláštnosťou Bielych Karpát je, že deväť riek nepramení pod chrbtom, ale zo slovenskej časti pohoria sa spätnou eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Rieka Vlára v okolí Valaských Klobouk úplne prerezala celé územie Bielych Karpát a prenikla až do Vizovickej vrchoviny. Lednica: Obec sa spomína už od roku 1259 a od 15. stor. ako zemepanské mestečko. Nad obcou rozvalina hradu na rozoklanom vápencovom bradle 590 m, ktoré vystupuje z pasienkovej stráne. Pohraničný kráľovský hrad, založený v druhej pol. 13. stor. Neoddeliteľne splynul s príkrou skalou. 80 úzkych stupňov, vytesaných do šikmého hrebeňa stúpa na temeno brala. Od turistického smerovníka pri kostole modrou značkou pôjdeme úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad pokračujeme po lúkach s peknými výhľadmi až k cípu lesa. Po vrcholovej lúke ideme vľavo do lúčnatého Červenokamenského sedla 640 m. Ďalší zostup vedie úvozovou cestou pri potoku k smerovníku pri zastávke SAD v Červenom Kameni. Tu sa napojíme vpravo na žltú značku a cez les popod skalné vežičky Babky až k odbočke na Chmeľovú 925 m. Je to najvyšší vrch v časti Vršatce a druhý najvyšší vrch v pohorí Biele Karpaty. Chmeľová je celá zalesnená, vrchol je bralnatý a miestami trávnatý, strieda sa tu alpská a horská vegetácia. Z vrcholu je kruhový výhľad. Späť k odbočke a žltou značkou k turistickému smerovníku na modrú značku a sme vo Vršatci. Zrúcanina hradu je situovaná na vápencových útesoch 897 m Vršatských bradiel vytvárajúcich výraznú dominantu Bielych Karpát nad obcou Vršatské Podhradie. Zrúcaniny stredovekého hradu Vršatec, postaveného v polovici 13. Stor. Patril Matúšovi Čákovi. Od roku 1577 patril viacerým šľachtickým rodinám, bol sídlom vršatského panstva. Hrad prestavali v 15. A 16. stor. Za Rákocziho povstania došlo v roku 1708 k výbuchu pušného prachu a odvtedy je v rozvalinách. Z hradu a brala je kruhový výhľad. Po prehliadke hradu sa vrátime späť na asfaltovú cestu, po ktorej zídeme do Vršateckého Podhradia. Podľa modrých značiek prejdeme obcou a pomedzi polia pokračujeme do sedla pod Chotúčom. Po celej ceste nás sprevádza prekrásna panoráma Vršateckých bradiel. Pokračujeme modrou značkou do Červeného Kameňa. Časy: Lednica – Červenokamenské sedlo 640 m, 0,45 hod. – Červený Kameň 1,15 hod. – Vršatské bradlá – Chmeľová 925 m, 3,00 hod. – Vršatecké Podhradie 3,30 hod. – sedlo Chotúč 618 m, 3,50 hod. – Červený Kameň 4,30 hod.

fotogaléria