Zbojnícky chodník

Zbojnícky chodník Pohorie Malá Fatra 22. 5. 2010

Poznaj a chráň. Odtrhol som kvetinku – zvädla mi. Chytil som motýľa – zahynul mi v dlani. Pochopil som, že krásy sa možno dotknúť iba srdcom.

Národný park Malá Fatra patrí medzi vysoké pohoria a nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska. Z juhu rozdeľuje cesta Jasenovo – Vyšehradné sedlo – Nitrianske Pravno od pohoria Žiar, na východe Turčianska kotlina od Veľkej Fatry, na západe Žilinská kotlina od Strážovských vrchov, na severe sa stretáva s Kysuckou vrchovinou a na východe pri Kraľovanoch ho rieka Orava oddeľuje od Chočských vrchov. Pohorie je medzi Strečnom a Vrútkami rozdelené meandrom Váhu, hlavnou železničnou traťou a hradskou na dve samostatné časti: Južnú začínajúcu Fačkovským sedlom, Reváňom 1204 m, Kľakom 135 m , Hnilickou Kýčerou 1217 m – Veľkou Lúkou – Minčolom 1364 m po Strečno. Najvyššiu výšku dosahuje Veľká Lúka 1476 m, od ktorého dostala táto časť pohoria pomenovanie Lúčanská Malá Fatra. Na samom vrchu je televízny vysielač Krížava a vedie sem asfaltová cesta z Vrútok. Táto časť sa tiež nazýva Martinské hole. Nad Strečnom sa vypína zrúcanina hradu Strečno. Hrad postavili v polovici 14. stor. V 15. a 16. storočí sa na hrade vystriedali viacerí majitelia. Žila na ňom aj Žofia Bosniaková – rodáčka zo Šurian, pochovaná v blízkej Tepličke nad Váhom. Na druhej strane Váhu je zrúcanina – Starý Hrad. Tu začína jednotný hrebeň Suchým 1468 m – postupne sa zvyšuje cez Stratenec 1512 m – Malý Kriváň 1671 m – Veľký Kriváň 1709 m, ktorý je najvyšším vrchom a podľa neho nesie táto časť názov Krivánska Malá Fatra. Je dobrý vyhliadkový bod. Vidieť z neho skupinu Babej hory nad Oravskou priehradou, Kriváň, Ďumbier, Rakytov, Čierny kameň, Ploskú, Sitno a Vtáčnik. Je ľahko prístupný sedačkovou lanovkou z Vrátnej 750 m – do Snilovského sedla 1520 m a zo sedla za 50 min. Zo sedla je aj kúsok k chate pod Chlebom 1415 m, ktorá bola postavená po 2. svet. vojne na základoch pôvodnej chaty, ktorú fašistické vojská počas SNP vypálili. Chata 12. 4. 1982 celá zhorela – ostali len základy. Nová chata je postavená o pár metrov nižšie. Za najkrajší vrch sa považuje Veľký Rozsutec 1610 m. Až 83 % územia zaberajú lesy prevažne zmiešané. Prevládajú listnaté, najmä buk, dub, a ihličnaté kosodrevina, jedľa a smrek. Hneď za rázovitou, povesťami o Jánošíkovi opradenou Terchovou sa nám krása prihovára burácaním perlivých kaskád Tiesňav. Významný je kaňon v prielome potoka Vrátňanka medzi Sokolím a Bobotami. Tu začíname od orientačného stĺpa 567 m, modrou značkou po dobre vychodenom ale veľmi strmom chodníku hore, nad ktorým sa modlí kamenný Mních, ďalej sa prizerá Ťava. Treba sledovať značku, lebo sú tu mnohé slepé odbočky na skalné výstupky. Prídeme na malé trávnaté sedlo Malé Nocľahy 1000 m. Modrá značka pokračuje zbojníckym chodníkom dolinou Obšívanka, partiami bohatými na skalné útvary do Vyšných Kamencov, kde sme podľa pôvodného plánu po návrate zo Sokolia mali pokračovať. Do 15. 6. je tento chodník z dôvodov ochrany prírody uzatvorený, preto pokračujeme žltou značkou na vrchol Sokolia 1170 m a miernym klesaním do sedla Príslop 916 m. Tu žltá značka končí a pokračujeme modrou značkou strmo serpentínami na Baraniarky 1270 m. Z Baraniarok po hrebeni , potom po skalnom svahu cez sedlo na Žitné 1265 m a cez ďalšie sedlo na Kraviarske 1361 m. Potom strmo do sedla Za Kraviarskym 1230 m. Odtiaľto zelenou značkou schádzame strmo dolu do Starej Doliny k autobusu. Časy: Tiesňavy – Malé Nocľahy 1,15 hod. – Sokolie – sedlo Príslop 2,45 hod. – Baraniarky – Kraviarske 4,30 hod. – sedlo za Kraviarskym 4,45 hod. – Stará Dolina 5,45 hod. Trasa B: Vrátna Stará Dolina – sedlo za Kraviarskym 1,15 hod. – a späť – 2,15 hod.

fotogaléria